Experimentálna liečba nádorov: Keď je pocit z úspechu dvakrát lepší, možno aj viackrát.
Laura Burdová z Cirkevnej spojenej školy Snina, sa odmalička chcela venovať biológii a medicíne. Tvrdá práca sa vyplatila. Minulý rok sa zúčastnila Festivalu vedy a techniky AMAVET 2020 a zvíťazila so svojim projektom, ktorého celý názov je „Využitie kombinácie acidifikácie extracelulárneho pH nádorových buniek a účinkov rottlerinu, ako jedného zo spôsobov proti-nádorovej terapie.“ Laikovi sa dá opísať aj jednoduchšie: „Keď sa uskutočňuje nádorová terapia, pridáva sa liečivo. V projekte sme sa snažili nielen pridať liečivo, ale aj prispôsobiť podmienky tak, aby sa zlepšil účinok lieku. Zmenili sme pH, vonkajšie pH sme okyslili. Bunky sú na to citlivé. Nakoniec sa potvrdilo, že táto zmena účinok liečiva znásobí. Využili sme tiež liečivo, ktoré má prírodný pôvod z plodu stromov, ktorý rastie vo Filipínach. Prírodné liečivá sú aj menej toxické ako syntetické.“
Lauru naštartovala v druhom ročníku jej iniciatívna učiteľka, ktorá jej pomohla získať prístup do laboratória v Centre interdisciplinárnych bio-vied v Košiciach. A podobne aj ďalším spolužiačkam, ktoré tiež pracovali na svojich projektoch: „V druhom ročníku mi pani učiteľka Ing. Milana Buhajová dala taký impulz. Spojila sa s pánom Sedlákom, ktorý je riaditeľom centra, kde sme projekt realizovali. Prišli sme tam, porozprávali sme sa s ním. Dali nám na výber z viacerých tém, kde každá mala svojho školiteľa. Mňa veľmi fascinuje bunka a jej procesy. Stretla som sa s pani školiteľkou RNDr. Veronikou Huntošovou, PhD. a zistila som, že robí pokusy s nádorovými bunkami. To je spojenie biológie a medicíny, keďže ide o onkologické ochorenia. Téma ma na prvý pohľad chytila. Potom sme čítali články a rozmýšľali, ako sa dá projekt čo najzaujímavejšie spraviť.“
Prečo práve rottlerin ako výskumná látka?
„Pôvodní obyvatelia Filipín, čo tam žijú, už ho používali vo svojej medicíne. Ten strom má plody, na nich je červený prášok, z ktorého sa získava liečebná látka. Podobná látka sa získava z ľubovníka bodkovaného a v posledných rokoch mala tiež úspechy. Hľadali sme niečo podobné prírodného pôvodu. Rottlerin je ešte len experimentálne liečivo. Snažili sme sa ho otestovať a overiť, aký má potenciál.“
Laura nenavštevovala žiadne krúžky a pracuje samostatne. Jej rodina ju podporuje, aj keď práca nad rámec výučby je vyčerpávajúca. „Nepotrebovala som však nejakú extra oporu. Rodičia boli radi, že sa snažím rozvíjať nad rámec školy. Skôr ma ľutovali, že sa trápim, aj keď nemusím. Ale keď prišli úspechy, boli zase hrdí. Moja školiteľka sa mi naozaj venovala a mala so mnou trpezlivosť. Na druhú stranu je smola, že nastala taká situácia aká je. Vďaka pandémii máme obmedzený prístup do labákov.“
Na Festivale vedy a techniky AMAVET 2020 zažila svoju prvú prezentáciu projektu a hneď aj úspech. „S porotou sme stihli prebrať všetky otázky. Viac som rozprávala s pani, ktorá pracuje pre firmu, ktorá vyvíja liečivá. V porovnaní s krajským kolom bolo celoštátne lepšie vďaka súkromnému online priestoru, s menším stresom. Páčilo sa mi, že to bolo rozdelené.“
Cirkevná spojená škola v Snine sa neprejavila len iniciatívnymi pedagógmi. Laurinu aktivitu podporili aj preplatením niektorých nákladov. „Náklady na projekt zabezpečila inštitúcia, kde sme robili projekt. Keďže to však bolo v Košiciach a ja bývam v Snine, a na experiment sa niekedy čaká aj tri hodiny, musela som niekedy byť v Košiciach aj týždeň. Náklady na ubytovanie potom preplácala moja škola. Aj keď bolo krajské kolo a nevedeli sme, ako to technicky prebehne, škola nám pomohla nastaviť mikrofón a kameru. Bola veľmi ústretová. To isté pani učiteľka chémie, triedny učiteľ a aj riaditeľ, ktorý poskytol financie.“
Ako bude Laura pokračovať ďalej závisí od toho, či bude mať možnosť ísť v súčasnej situácii do laboratória. Prioritou je teraz maturita a potom prijímačky. Keďže postupová súťaž EUCYS je až v septembri 2021, projektu sa plánuje venovať viac až cez leto. Záležať bude aj od toho, či bude chcieť s ňou školiteľka vyskúšať niečo nové. „Možno ešte metódu fotodynamickej terapie alebo kombináciu pH s inými liečivami, či v inej forme. Napríklad v nanočasticiach.“
Čo sa týka ďalších štúdií, Lauru najviac láka medicína alebo práca v zdravotníctve, kde by mohla aplikovať poznatky do praxe. „Najviac by som asi chcela ísť na Masarykovu univerzitu do Brna. Tam sa ale bojím prijímačiek z fyziky, lebo to mi veľmi nejde. A potom ešte do Košíc na UPJŠ alebo Martin. Uvidím kde ma zoberú.“ Pracovať by chcela hlavne na výskume v oblasti nádorových ochorení. „Je to veľmi zaujímavé a treba sa tomu naďalej venovať, aj keď výskum v tejto oblasti napreduje pomalým tempom.“
Tým, ktorí by sa chceli vydať ako vedci podobnou cestou, Laura na záver odkazuje: „keď sa bude zdať, že ste naozaj vyčerpaní, nevzdávajte sa. Pokračujte ďalej. Treba vyjsť z komfortnej zóny aj nad rámec svojich možností. Mne sa tiež často stalo, že som sa učila do školy do večera a potom som písala prácu do druhej do rána. Možno sa to bude zdať ťažké, ale pocit z úspechu je dvakrát lepší. Možno aj viackrát.“
Zhováral sa: Lukáš Procháska, AMAVET