Perie polárnych dinosaurov

Perie polárnych dinosaurov

Perie polárnych dinosaurov

Perie polárnych dinosaurov

Nie je perie ako perie, predovšetkým ak patrilo dinosaurom, ktoré žili pred 100 miliónmi rokov. Vedeckému pracovníkovi Centra interdisciplinárnych biovied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Martinovi Kundrátovi, bola zverená analýza mimoriadnych nálezov fosilizovaného peria z juhoaustrálskej lokality Koonwarra v štáte Victoria. Jedná sa o prvú zbierku peria dinosaurov, ktoré žili za polárnym kruhom a súčasne najpočetnejšiu zbierku z južnej pologule našj planéty.

Martin medzi skamenelinami rozpoznal dnes už neexistujúci typ protoperia. Najviac zastúpeným typom bolo krycie perie s výraznou adaptáciou na prežtie v polárnej krajine. Nečakaným prekvapením bola však identifikácia páperia dinosaurieho mláďaťa a letky z krídla miniatúrneho vtáčieho dinosaura. Čo robili tak drobné jedince v polárnej krajine? Ako vôbec mohli odolávať mrazivému podnebiu? Martin tvrdí, že za tým bude schopnosť polárnych dinosaurov udržať vyššiu teplotu tela akú malo okolité prostredie. To by znamenalo, že austrálske polárne dinosaury boli teplokrvné! Nielen to. Boli aj farebné.

 

 

Martin objavil u väčšiny pierok stopy po mikronových eumelanozómoch, ktoré odpovedajú za sfarebenie v škále sivých odtieňov až po čiernu. Tak napríklad páperie malo pruhovanú ornamentáciu, čo mláďatám poskytovalo kryptické sfarbenie. Krycie perie vykazovalo iridiscenciu. A krídlové pero neznámeho letca bolo celé biele. Ako vieme že lietal? Martin si všimol mohutný osteň (stredová os peria), na ktorý boli pripevnené asymetrické zástavice. Martin objavil, že jednotlivé vetvičky peria boli pospájané mikroskopickými háčikmi, ktoré zozipovali vetvy do súvislej plochy nevyhnutnje pre vytvorenie letovej vznosnej plochy. To dokazuje, že účinný zipovací systém podobný tomu u dnešných vtákov sa vyvinul minimálne pred 100 miliónmi rokov.

 

 

Tieto a ďalšie pozoruhodné objavy boli publikované medzinárodným tímom pod vedením Martina Kundráta v prestížnom vedeckom časopise Gondwana Research. Jedná sa o prvú slovenskú paleontologickú publikáciu v tomto vysoko hodnotenom odbornom periodiku.

Týmto prehľadom sme význam tejto práce nevyčerpali. Martin za najdôležitejšie odhalenie považuje zistenie, že v druhohornej Austrálii za polárnym kruhom žila v období kriedy diverzifikovaná fauna dinosaurov vrátane vtákov. Na základe svojich dlhoročných skúseností so štúdiom operených fosílií Jeholskej Bioty v Číne, považuje lokalitu Koonwarra za časovanú bombu ďalších významných objavov. Pre overenie tohto predpokladu spojil sily so svojim austrálskym hostiteľom a popredným austrálskym dinosaurológom Dr. Thomas-om Rich-om z Museums Victora. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa bude podieľať na významnom medzinárodnom projekte, v ktorom bola nášmu pracovníkovi zverená úloha garanta pre štúdium evolúcie a vývoja peria polárných dinosaurov.

Martin Kundrát (senior and corresponding author), Thomas, H. Rich, Johan Lindgren, Peter Sjövall, Patricia Vickers-Rich, Luis Chiappe, Benjamin P. Kear. 2020. A polar dinosaur feather assemblage from Australia. Gondwana Research 80:1 -11.

https://doi.org/10.1016/j.gr.2019.10.004

 

Tento objav bol/je v súčasnosti diskutovaný na viacerých odborných ako aj populárno-vedeckých fórach:

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *