V humenskej knižnici objavil pred štyridsiatimi rokmi knihy o stratenom pravekom svete s ilustráciami Zdeňka Buriana. A rozhodol sa ho znova hľadať. Po rokoch vedeckých a expedičných úspechov vo svete sa pred piatimi rokmi vrátil na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dnes Martin Kundrát prostredníctvom najmodernejších zobrazovacích metód skúma prehistorické živočíchy a ich evolúciu.
Popísal nový druh archeopteryxa a zúčastnil sa mnohých úspešných expedícií. Martin Kundrát sa pred piatimi rokmi vrátil na košickú UPJŠ / FB Martin Kundrát
Martin Kundrát (52) je evolučný biológ a paleobiológ. Pracuje na košickej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Centre interdisciplinárnych biovied. Po úspešnej kariére na viacerých renomovaných univerzitách, niekoľkých úspešných expedíciách a významných objavoch sa pred piatimi rokmi vrátil na Slovensko. Pomocou modernej zobrazovacej technológie, takzvanej synchrotrónovej tomografie rekonštruuje evolučné príbehy dinosaurov a predchodcov dnešných vtákov.
Hovorí, že Centrum v Košiciach je miestom najvyššej koncentrácie ľudí, ktorí sa po vedeckých pobytoch v zahraničí a skúsenostiach so špičkovou vedou vrátili späť, aby pomohli tej našej. Že aj po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie je v slovenskej vede cítiť pachuť socializmu a že pestujeme kult akademickej podpriemernosti. A chce to zmeniť.
Ako chlapec som v knižnici natrafil na české knihy Zdeňka Buriana a Jozefa Augustu o prehistorických zvieratách a dinosauroch – Stracený svět, Z hlubin pravěku a Zavátý život. Potom som videl film nemenej slávneho českého režiséra Karla Zemana – Cesta do pravěku. To všetko ma očarilo. (Ilustračná fotografia) / FB Martin Kundrát
Keď sme dohadovali rozhovor, spomínali ste, že máte predtým prednášku. Komu ste prednášali a o čom?
Študentom biologického zamerania na Prírodovedeckej fakulte. Prednášal som o existencii hromadných vymieraní v histórii života na našej planéte. Oboznámil som študentov s ich dôsledkami a potom sme sa snažili identifikovať príčiny a faktory, ktoré ich spôsobili. Detailnejšie sme sa dotkli najväčšieho vymierania na rozhraní prvohôr a druhohôr. Tiež toho najpopulárnejšieho na konci druhohôr, kedy vyhynuli takmer všetky dinosaury. Záver prednášky sa dotkol problematiky súčasného vymierania. Ako budúci odborníci v biológii potrebujú študenti pochopiť podstatu súčasného sporu globálneho otepľovania a dramatického poklesu biodiverzity, ktorý vedú napríklad o klimatických zmenách politici s odborníkmi a rôzni odborníci medzi sebou.
Akého sporu?
Napríklad o množstve CO2 alebo teplotách v prehistorických dobách pri posudzovaní súčasného stavu. Podstata sporu a priestor pre konšpirácie spočíva v tom, že sa pravda nikdy nedopovie do konca. Argumentuje sa napríklad tým, že na Zemi bolo v histórii aj teplejšie ako je dnes. Je to pravda. Taktiež, že v atmosfére bolo oveľa viac CO2 ako dnes. Aj to je pravda. Ale podstatným rozdielom je to, že než sme sa v nedávnej minulosti dostali od jedného extrému k druhému, uplynulo minimálne 50-tisíc rokov.
Tím slovensko-čínskej dinosaurologickej expedície do púšte Gobi v roku 2019 / Martin Kundrát
Celý rozhovor: https://www.kosiceonline.sk/paleontolog-martin-kundrat